Vek: 36 rokov

Druh: Upír 

Povolanie: Komorník

Záujmy:

- pitie alkoholu, mučenie slabších, hranie na priečnu flautu, hudba.

​

Charakteristika:

Vysoký, štíhli upír. Ako jeden z mnohých. Samozrejme ho vystihuje aj bledá koža, ktorej robia kontrast tmavé vlasy a zväčša aj tmavé oblečenie. Ako malý bol často nepochopený, lebo nedostával najlepšiu výchovu. To sa veľmi odzrkadlilo na jeho správaní. Nevie sa vôbec zorganizovať, kôli čomu sa mu často strácajú veci a týždne ich hľadá. Nevie sa do nikoho vcítiť a už vôbec sa zľutovať. Taktiež sa z neho stal alkoholik. K tomu zo spoločnosti v ktorej vyrastal mu zostali veľmi silné zlozvyky. Má nesmiernu túžbu po krvi. A nie krvi od darcov, ale pravej krvi ktorú sám vysaje z obete. Nevydrží bez tejto krvi a preto sa vždy pripája ku skupinkám, ktoré útočia na ostatných a pijú krv, ktorá mi chutí ešte viac, keď obeť je vystrašená, zdrvená a mučená. Z jednej obeti pije krv pravidelne a pritom ju mučí. S obeťou skončí až keď zomrie, či už na následky jeho počínania alebo nie. Bez krvi ho posadne nespasitelná túžba, kôli ktorej je schopný vrhnúť sa aj na verejnosť medzi bytosti a krvilačne zabíjať. V tom momente ho nič nedokáže zastaviť. Jeho obete sú najčastejšie miesanci, či bezbranné deti hocijakého druhu okrem démonov a upírov. Učí sa hrať na priečnu flautu, no keď hrá neplní ho to radosťou. Berie to skôr ako povinnosť dobre hrať.

​

Minulosť:

Leon sa narodil do malej chudobnej upírskej rodiny. Na otca si poriadne ani nespomína, lebo sa s jeho mamou rozišiel keď mal Leon tri roky. O mesiac na to sa už oženil s inou. Leon a jeho mama teda žili sami, no nebolo to nič slávne, lebo Leonova mama po rozvode vyzerala ako úplná troška, lepšie povedané ako stará zubožená vdova. Leon sa od nej chcel odsťahovať najskôr ako mohol, takže uz v osemnástich rokoch, aj keď ešte nemal dostudovanú školu odišiel z domu a vyhľadal skupinu upírov s ktorými by mohol žiť. Pričlenil sa teda ku bande zabijakov, no v tú chvíľu mu to bolo úplne jedno. Chodil s nimi na lovy, zabíjal, pil krv a tiež aj alkohol. Pochytilo ho to, na lov chcel ísť každý deň, niekedy chodil aj sám. Obete si začal ukrývať a piť z nich krv postupne až keď mal dvadsaťpäť rokov. Raz sa skupina upírov vydala na lov do lesa. Chceli chytiť bludičky, alebo vlkodlakov. Bludicky aj našli. Celé hodiny striehli na vhodný čas, kedy ich prepadnúť. S čím však nerátali, keď bludičky začali večer spievať vodca ich skupiny sa dal zvábiť tým hlasom. Bludičky ho zo strachu radšej zabili dreveným kôlom a následne potopili do močiara. Ostatný upíri vtedy vyhladovaní ušli naspäť domov. Pokúšali sa fungovať ďalej, ale už to nešlo. Pocítil to aj Leon a tak zabil svoju obeť ktorú v tej chvíli skrýval, zbalil si kufre a vydal sa do sveta.

Pár mesiacov fungoval ako samotár. Žil v lese, sám si chytal potravu. Samému sa mu to ale nedarilo, za ten čas chytil len päť obätí, ktoré mu museli prežiť čo najdlhšie aby mohol piť krv. Vtedy začal svoje obäte mučiť ešte viac. Po tejto fáze života sa rozhodol, že nechce žiť v lese a spať na tvrdých konárikoch a vystačiť si s malým množstvom krvi. Rozhodol sa teda ísť pracovať a to rovno do paláca ako komorník. Prijali ho, no po dvoch týždňoch, čo tam žil z darcovskej krvi pochopil, že tá mu už nestačí. Pravidelné teda chodil do lesov a obete si zamykal vo svojej izbe, kde ich mučil. Potom sa ale pridal ku skupinke upírov, ktorá tiež píla krv a spolu si vyhľadávali dlhodobé obete. S tou sa mu ľahšie lovilo a niekedy si našli obeť ktorá aj žila v paláci. Najviac sa mu zapáčilo keď spolupracoval aj s démonmi, lebo tí mali úžitok aj z toho, keď niekoho mučil. Doteraz bývala v paláci ako komorník a so skupinou upírov a démonom tam pije krv a mučí svoje obete. Počas jeho pobytu v paláci si zaobstaral priečnu flautu a učí sa na ňu hrať.

​

Zaujímavosti:

- Najviac mu chutí krv z čarodejov. Najmenej z férov.

- Besnieť po krvi začína buď po dvoch dňoch bez krvi, alebo po týždni a pol s krvou od darcov.